O nás ...
"Lex spiritualis" sa zameriava na "Duchovné právo".
... aby ste pochopili špecifikum poslania, je potrebné pochopiť význam slov: "duchovné" a potom aj "právo".
"Duchovné (právo)" charakterizuje najdôležitejšiu časť ľudskej bytosti. Človek sa skladá z 3 častí:
1. Duch
2. Duša
3. Telo
"Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus."
Prečo sa zameriavame predovšetkým na duchovnú časť ?
Telo (fyzické) je samo o sebe bez práva, pretože akonáhle človek zomrie jeho telo (bez ducha a duše) stráca právo na život, ale duch a duša toho človeka stále ostáva v práve. Dokonca aj nehýbne telo v kóme má právo na život, ale len kvôli duchu a duši, ktoré ponechávajú telo na žive a môžu ho časom oživiť - priviesť telo k pohybu, k životu.
Z týchto logických dôvodov a vedeckých faktov môžeme pochopiť, že ľudská bytosť má právo na život predovšetkým pre jeho hlavné zložky a tými sú duch a duša, ktoré v spojitosti s telom vyjadrujú právo na život.
Prečo právo človeka uprednostňuje ducha pred dušou?
Ľudská Duša vzniká pri počatí tela a aj keď je nesmrteľná (večná) predsa jej prejavy môžeme spozorovať až od počatia tela a niektorí dokonca to nechcú pripustiť ani v tomto štádiu vývoja človeka, takže to je nedostatočné na to, aby sa celá ľudská bytosť mohla obhajovať alebo ju mohli iní obhajovať v práve na život.
Duch človeka má právo už od počiatku u Boha
.... avšak Duch človeka je pod ochranou Stvoriteľa už od počiatku a Jeho zákon (právo človeka) je dávno zapísaný v Božom Srdci.
To znamená, že akokoľvek sa správa telo alebo duša človeka - či už vizerá ako keby nemalo zmysel žiť alebo naopak by niekto chcel, aby žilo napriek svojmu skonaniu - predsa však rozhodujúcim faktorom je právo, ktoré má duch u Boha.
napr. Telo človeka je nehybné (v kóme), takže navonok nevykazuje plnohodnotný život, aký by si prial samotný človek alebo jeho blízki... ani duša človeka sa neprejavuje v takom prípade, pretože duša bez tela nevyjadruje pocity, slová ... avšak duch človeka navzdory vonkajším prejavom nám stále prejavuje jeho vôľu a hlavne vôľu Stvoriteľa. Väčšinou nie je ho vidieť očami, ani počuť ušami, ale v srdci a svedomí nám hovorí, že existuje právo tohto človeka.
To duch človeka má rozum a vôľu, na základe čoho sa rozhoduje a následne sa môže obhajovať jeho právo.
... a o tom je "Duchovné právo", ktoré je rozhodujúce v každom prípade, bezohľadu na vek, naboženstvo, rasu, narodnosť,...
"Lex spiritualis" obhajuje právo každej ľudskej bytosti a to nie len od narodenia, či počatia, ale už od stvorenia sveta a až do konca sveta, lebo právo je večné.
... lebo právo je večné.